Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Základná škola

Všetky informácie nájdete na oficiálnej stránke školy:

http://www.zsmsrumanova.sk/aktuality.html

 

Kontakt ZŠ a MŠ Rumanová:

Telefón: 037/ 65 88 230


 

RUMANOVSKÁ ŠKOLA - základ našej identity a spolupatričnosti

Výrok:      "Nedám dieťa do takejto školy, aby nebolo hlúpe"

 

Takéto a mnohé iné absurdnosti sme si vypočuli  za posledné roky od niektorých rodičov  detí, ktorí odmietli zapísať deti do Základnej školy v Rumanovej.  Nielen mňa, ale hlavne pedagógov  našej školy a deti navštevujúce našu školu tieto výroky poburujú a urážajú a nie len preto, že nie sú pravdivé, ale aj preto, lebo si všetci veľmi dobre uvedomujeme, čo pre našu obec, v ktorej žijú aj tie "múdre deti a ich rodičia"  znamená naša škola.  A čo všetko teda pre nás naša škola znamená?  Veľa!!! a ešte raz toľko !!! Je to miesto, kde sa začínajú prvé vzťahy v komunite obce, vzťahy, ktoré pretrvávajú až do dospelosti, miesto doma v dedine s ľuďmi, ktorí sa stretávajú  celý život. Deti navštevujúce iné školy sú žiaľ vo väčšine prípadov z kolektívu mládeže obce vylúčené, izolované pre nedostatok väzieb, ktoré im spoločná škola poskytuje.  V tejto škole sa učia o obci kde žijú, kde žije aj ich rodina a príbuzní. V iných školách sa o Rumanovej veľa nedozvedia, nenavštívia spoločne v rámci výučby park, Čerdavu, strelnicu a iné,  nevystúpia v kultúrnom programe školákov v našom kultúrnom dome. Títo rodičia detí v domnienke, že ak umiestnia deti do inej školy, im dávajú viac, ich v skutočnosti pripravujú o to najdôležitejšie - o ich identitu a spolužitie s rovesníkmi, s našou komunitou.

 

 

Je v tom aj ekonomika
      Štát nadstavil financovanie škôl  kompetenciami rozdelenými medzi štát - tzv. prenesené kompetencie   a samosprávu - tzv. originálne kompetencie. Samospráva (obec) financuje prostredníctvom  podielových daní - originálne kompetencie, ktorými sú materská škola, školský klub detí a školská jedáleň a štát prostredníctvom takzvaného normatívneho financovania financuje cez samosprávu prenesené kompetencie, ktorými je základná škola. Z takto nadstavených pravidiel financovania základnej školy vyplýva, že peniaze sú školám prideľované na základe normatívu násobeného počtom žiakov ZŠ. Inými slovami povedané, čím menej detí, tým menej peňazí. Chýbajúce zdroje v základnej škole následne musí dofinancovať obec zo svojho rozpočtu, ak chce školu udržať. Teda každé rozhodnutie rodiča, že jeho žiak nebude žiakom našej školy, je záťažou pre obecný rozpočet a prínosom pre cudziu školu, ktorú bude navštevovať. Klesajúci počet žiakov našej školy nás jedného dňa postaví na hranicu a pred otázku:  „ Máme ešte na to, aby sme boli schopní  školu udržať? Musíme ju zrušiť? Zlúčiť? A s kým ? ̎

 

Materskú školu áno, základnú nie !    
      Naša materská škola má veľmi dobrú úroveň a osobný prístup pedagógov vie oceniť prevažná väčšina rodičov. Preto je o materskú školu značný záujem, je doma, deti nemusia cestovať a sú medzi svojimi. Avšak po ukončení MŠ sa zrazu rodič rozhodne vytrhnúť dieťa z tohto kolektívu a umiestniť ho do základnej školy inde. Dieťa cestuje, zabíja čas, nemá okolo seba  rovesníkov z MŠ, o ktorých sa môže oprieť. Prečo zrazu taký obrat? Prečo spôsobovať dieťaťu také stresy? Veď aj v základnej škole máme výborných pedagógov, máme nové vybavenie.  Prečo im je materská škola dobrá a základná už nie. Myslím, že sú v tom predsudky voči málotriednym školám a strach plynúci z nevedomosti. Nižšie uvedené články, dúfam tieto predsudky odstránia.


Vedomosti, IQ , EQ a iné
     A či budú múdrejšie, zručnejšie, lepšie, vyrovnanejšie a silnejšie tie deti ak budú v iných školách? Odpoveď je naporúdzi kdekoľvek okolo nás. Väčšina z nás vyšla z tejto našej školy, inžinieri, doktori aj robotníci. Niektorí  hneď chodili  do Rišňoviec, iní do Bábu, či inde. Sú oni iní ako my? Sú lepší, múdrejší? Odpoveď nech si nájde každý sám, no ja vravím, že nie a ak áno, určite to nie je školou. Niekto na to má, niekto nie, niečo je v génoch, iné v prístupe rodičov, v komunite a to všetko dotvára škola a ja som presvedčený, že NIE veľká škola s počtom žiakov v triede cca  30, cudzia škola, za ktorou treba dochádzať, ale naša obecná škola,  hrdá "málotriedka" s mnohými výhodami v porovnaní s veľkou školou. Nepovažujem sa za odborníka v pedagogike na slovo vzatého, no nasledovné  názory odborníkov na túto oblasť mi dávajú za pravdu.


Odborné pohľady, články:

      Vo viacerých štátoch, kde sa venovali perspektívnosti malých vidieckych škôl, dospeli k záverom, že menšie školy pri  porovnaní s väčšími sú efektívnejšie, dosahujú lepšie výsledky z hľadiska miery absolvovania školy, lepšia je v nich disciplína žiakov a väčšie zapojenie rodičov do procesu výchovy a vzdelávania. Osobitne efektívne sú pri zvyšovaní úspešnosti žiakov z nízkopríjmových rodín. Hovorí o tom v ďalšom zo svojich príspevkov aj Ing. Pavel Straka z Ústavu prognóz a informácií v školstve.

       Málotriedky prešli dlhým a zložitým vývojom. Model základnej školy s jedným učiteľom alebo s triedami s viacerými ročníkmi pretrval od druhej polovice 19. storočia až dodnes. Stalo sa tak napriek zavedeniu škôl s jedným ročníkom v triede, ktorý sa v podmienkach vidieckych alebo izolovaných oblastí neuplatnil. Málotriedky odolali aj pokusom o ich odstránenie pre vyššie náklady na žiaka. Aj keď sú súhrnné štatistiky o málotriedkach ťažko dostupné, jednotlivé pramene ukazujú na ich významné zastúpenie vo väčšine štátov po celom svete. Málotriedky zrejme zostanú aj v budúcnosti. Budú sa prevádzkovať a slúžiť dovtedy, pokiaľ nepominú príčiny ich vzniku.

     Zlučovanie malých vidieckych škôl často spôsobí, že žiaci pri školskej dochádzke musia prekonávať veľké vzdialenosti. Niekoľkohodinové cesty do školy znevýhodňujú vidiecke deti. Oberajú ich o čas určený na odpočinok, štúdium a hry. Sprievodným znakom zlučovania malých vidieckych škôl sú aj zvýšené dopravné náklady, ktoré znižujú predpokladané úspory vo výdavkoch na žiaka.

     Výskum tiež potvrdil súvislosť medzi stratou školy v obci a zhoršením miestnej ekonomiky. Spravidla dochádza k významnému zníženiu zamestnanosti, maloobchodného obratu, výberu daní a v neposlednom rade i k poklesu majetkových hodnôt. Obce bez škôl majú nižšie príjmy na obyvateľa a väčšie rozdiely pri rozdeľovaní príjmov, vyššie príspevky na obyvateľa z verejných prostriedkov a vyššiu mieru chudobných vrátane detí. Majú menej pracovníkov v odborných a manažérskych profesiách a menej pracovníkov zamestnaných vnútri obce. Nie nezanedbateľnou je skutočnosť, že ceny bytov v obciach bez škôl sú o štvrtinu nižšie oproti obciam so školami.


Signál vitality a úspešnosti obce
      Malé školy slúžia ako významné príznaky sociálnej a hospodárskej úspešnosti i vitality obcí. Pre najmenšie vidiecke obce je prítomnosť málotriedok spojená s mnohými sociálnymi a ekonomickými výhodami. Štruktúra povolaní v dedinských komunitách je kvalitatívne rozdielna ako v ich náprotivkoch bez škôl. Nielenže viac ľudí je zamestnaných vo výhodnejších či priaznivejších kategóriách, ale je tam aj vyššia zamestnanosť v takzvaných „občianskych“ povolaniach, ktoré zastáva ekonomicky nezávislá stredná trieda.

       Malé školy upevňujú aj spolupatričnosť či súdržnosť obcí, spájajú obyvateľov (bez ohľadu na vek a postavenie) v účasti na mnohotvárnych a pre obec prospešných aktivitách. Školy často nahradzujú neexistujúce obecné a kultúrne centrá. Sú miestami, kde ľudia môžu sledovať kultúrne a športové podujatia aj s prípadným vlastným aktívnym pôsobením či zapájaním sa do nich. Sú miestom schôdzí spoločenských organizácií a spolkov alebo priestorom na organizovanie politických diskusií.          
       Miesto v nich nachádzajú aj mnohé služby, ako trebárs pobočné knižnice, centrá zdravotnej starostlivosti, športoviská, kurzy a triedy pre vzdelávanie občanov.
       Pri rušení málotriednych škôl sa jednoznačne prihliada na ekonomické hľadiská. Málo sa zohľadňujú sprievodné javy a skutočnosti. Jednou z nezanedbateľných stránok zlučovania malých škôl, o ktorej sa málo hovorí a ešte menej sa skúma, je dopad zatvorenia školy na zapojenie miestnych občanov do života školy. Ak obec o školu príde, dochádza k presunu miestneho rozhodovacieho orgánu z obce. Miestnym obyvateľom sa výrazne obmedzí možnosť vyjadriť sa k takým otázkam, ako je vzdelávací program, vzdelávacie štandardy, rozpočet, kvalifikácia učiteľov a postupne sú stále viac vytláčaní z každodenného života školy.

 

Právne i humánne zretele
      Prevádzkovanie málotriedok je nevyhnutné zachovať aj v budúcnosti. Vyžadujú si to miestne podmienky. Ide v podstate o pokračovanie v zabezpečovaní dvoch základných úloh. Jednou nich je napĺňanie ústavných práv detí na vzdelávanie v rodnom jazyku v oblastiach obývaných príslušníkmi národnostných menšín. Druhou úlohou je umožniť veľmi malým deťom, ktoré žijú v ťažko dostupných a riedko obývaných oblastiach, vzdelávanie v blízkosti ich domovov, čo je ich základné ľudské právo. V neposlednom rade ide aj o realizáciu práva rodičov slobodne si vybrať školu pre svoje dieťa.

       Málotriedky, ako ukazujú skúsenosti zo zahraničia, majú viac výhod ako nevýhod pre žiakov, rodičov, učiteľov i obce. Aj z hľadiska výsledkov žiakov vo všeobecnovzdelávacích testoch sa minimálne vyrovnajú plneorganizovaným školám. Vykazujú dobré výsledky pri práci s deťmi s vývojovými poruchami učenia, vytvárajú široké možnosti pre tvorivú pedagogickú prácu a didaktické inovácie, umožňujú dobrú spoluprácu s materskou školou. Vzájomné spolupôsobenie týchto škôl môže priniesť výhody v pedagogickej aj v ekonomickej oblasti. Prostriedky na podporu týchto škôl z verejných zdrojov sú skutočnou investíciou do budúcnosti detí. Preto ich treba všestranne podporovať ako humánne riešenie vzdelávania žiakov.

 

 

Na záver:

          Tieto odborné postrehy jednoznačne poukazujú na výhody málotriedok. Okrem týchto odborných ukazovateľov, sú tu ešte mnohé iné prednosti, akými sú:
 individuálny prístup
 žiadne šikanovanie
 urýchlený proces samostatnosti žiaka
 škola rodinného typu
 talentovaní žiaci si osvojujú  učivo vyšších ročníkov a naopak slabší si ho opakujú
 úroveň praktického vyučovania, návštevy prírody
 súdržnosť a vzájomná pomoc žiakov
 výučba anglického jazyka od MŠ a pokračovanie už v 1. ročníku
 výučba informatickej výchovy už v 1. ročníku
 možnosť využitia internetu priamo na hodinách, vyučovanie v triede
 ľahký prechod z MŠ do ZŠ – navzájom sa deti a učitelia poznajú, odpadáva strach z neznámeho,  či už učiteľa alebo okolia školy, starší žiaci, hluk školy a samozrejme strata kamarátov priamo v škole
    


Sú to jedinečné vlastnosti školy, ktoré iná hlavne veľká škola žiakovi neposkytne, a preto stojí za to prehodnotiť rozhodnutie o umiestnení  svojho dieťaťa do inej, ako Rumanovskej  školy.  Urobte to pre dieťa, pre školu, pre obec. Tu určite nezostane hlúpe ako vravia výroky "múdrych" a ani stratené v cudzej komunite.

 

Výrok zo skúseností :
" Ak obec  stratí  školu,  následne stráca mladé rodiny, starne a pustne. Ak má šťastie, obsadia ju chalupári. Ak nie, tak cigáni. "


                                                                                                 Bc. Jozef Jankovič
                                                                                                      starosta obce
                                                                                                     R u m a n o v á


 

Za obsah zodpovedá
webmaster

Zverejnenie elektronickej adresy pre príjem oznámení o delegovaní člena a náhradníka do okrskovej volebnej komie.

Obec Rumanová prijíma oznámenia o delegovaní člena a náhradníka do okrskovej volebnej komisie pre voľby do orgánov samosprávnych krajov v roku 2017 na elektronickej adrese: rumanova@rumanova.sk.

ÚvodÚvodná stránka